Ľudia, pamätáte si Eda a Borku ? Písal som o nich už nejaký ten blog. Minule som bol u Eda doma a pýtal som sa ho na Borku :
Ja : Že čo a ako Borka ?
Edo : Že nič a nijako.
Ja : Že ako to ?
Edo : Že takto !
To bolo všetko čo Edo povedal o tomto dievčati. Potom treskol dverami a povedal, že vraj to prievan.
Sadol si na posteľ a ticho sedel. Po chvíli sa ma opýtal, či si dám s nim jedno pivo. Viem, že doma zvykne mať to moje obľúbené pivo, respektíve naše obľúbené pivo, Rysacinu.
Edo : Že mám Rysacinu, že dáš si?
Ja : Že jasné, že si dám !
Edo : Že idem dole do chladničky.
Tak Edo odišiel po pivo a ja som sa zatiaľ porozhliadol po izbe. Na jeho stolíku som našiel papier, na ktorom bolo napísané :
Óda na Borku
Borka, tys sťa duša plavá,
jak kúkoľ životom si pláva,
jak srnka hravá,
slobodná si jak poľná tráva.
Teba bys nikto nezaslúžil,
len muž, čo bys 7 rokov slúžil.
Slúžil bys aj 77 rokov,
zbaviac sa tých strašných okov,
kde Borku nevidiac,
tak veľmô túžiac !
Tak som si pomyslel : Edo, ty si ale trapooooooš !