Edo čakal Borku na stanici a celý čas pozeral na hodinky a na tabuľu s príchodmi vlakov. Borka mala prísť až z Mičigenu a to len a len kvôli Edovi. On to vtedy ešte nevedel, že to je len kvôli nemu.

Ľudia, keď sa idete stretnúť po prvýkrát s človekom opačného pohlavia za účelom spoznávania sa, pravdepodobne ste nervózny. Rozmýšľate o čom sa asi budete rozprávať, alebo kde pôjdete, nebudeme sa spolu nudiť ? 

Edo však nervózny nebol. Dodnes nevie vysvetliť prečo a možno aj vie, len to nepovie. Pred Borkou bol na viacerých stretnutiach, ktoré by sa dali spočítať na prstoch rúk malého Hobita. Teraz rozmýšľate koľko prstov má Hobit. Ale to je nepodstatné. Zavše bol na tých stretnutiach nervózny, premýšľajúci čo povedať. Ale pri Borke to bolo iné. Cítil pokoj a v okamihu, keď ju videl vystupovať z vlaku, vedel, že všetko bude v pohode. A tak aj naozaj bolo.

 

Boli spolu von 4 hodiny, počas ktorých sa Edo ani raz nepozrel na hodinky. A to sa ešte nikdy nestalo.

Je toho veľa čo sa stalo v ten deň, o čom by sa dalo písať a písať. No k čomu by vám to bolo platné ? A vedzte, že myslím na vás. 

Raz jeden človek či Hobit povedal : „Rozumný muž môže byť zamilovaný ako blázon, ale nie ako hlupák.“

Tak na to pamätajte !

Prístupov 13135

Kvalita článku